II. Od počiatku reformácie až po Tolerančný patent (1531 – 1781)

1. Počiatky a šírenie reformačného učenia

Keď Martin Luther dňa 31. októbra 1517 pribil na wittenberskom hradnom chráme svojich 95 téz, týmto činom sa zrodilo cirkevné a náboženské reformačné hnutie historického významu, iným slovom povedané – tristoročné reformné úsilie našlo svojho uskutočniteľa v Lutherovej reformácii.

Vystúpenie Martina Luthera neostalo miestnou záležitosťou, naopak, reformačné myšlienky sa rýchlo rozšírili, a to nielen v Nemecku, ale aj do iných krajín, teda aj do Uhorska a všade našli živý ohlas. u nás Tomáš Preissner, farár v Ľubici, už r. 1520 prečítal z kazateľne tézy (7/54). V Prešove pred r. 1525 bolo známe Lutherovo učenie (15/22). Čo boli príčiny, že sa u nás tak hlboko ujali reformačné myšlienky?

Nespokojné bolo nižšie vykorisťované kňažstvo. Mnohí kňazi, ba i rehoľníci, radostne vzali na vedomie, že reformácia zavrhuje celibát. Nespokojné bolo i zemianstvo, ktoré bojovalo s magnátmi o väčšie práva. Reformačné myšlienky našli horlivých prívržencov a zástancov aj medzi vysokou šľachtou. Dôležitým činiteľom boli mestá a kraje, v ktorých malo nemecké obyvateľstvo silnú pozíciu, teda nemecká reformácia stala sa im blízka národne i jazykovo. Okrem týchto zväzkov medzi našimi mestami: banskými a spišsko-šarišskými (Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Kremnica, Zvolen, Krupina, Ľubietová, Pukanec …, Košice, Prešov, Levoča, Bardejov a Sabinov) a Nemeckom menovite Sliezskom boli veľmi intenzívne obchodné a hospodárske styky, čiže kupci a iní cestujúci sa priamo dozvedeli o udalostiach vo Wittenbergu a o vývoji reformačného hnutia a prirodzene, priniesli so sebou veľa reformačných spisov. Dôsledkom toho bolo, že synovia mešťanov čoskoro začali vyhľadávať wittenberskú univerziu.

Okrem priamych správ z Nemecka do najužšieho kontaktu s reformáciou a s reformátormi sa dostali a stali sa priamymi svedkami a prijímateľmi a potom rozširovateľmi reformačných myšlienok študenti wittenberskej univerzity.

MartinLuther od r. 1512 bol profesorom wittenberskej univerzity. Roku 1518 sa stal tu profesorom Filip Melanchton, Lutherov najvernejší spolupracovník. Len čo sa správa o reformačnom hnutí rozšírila aj mimo hraníc, vzbudila reformácia aj u nás veľkú pozornosť. keď sa reformačné myšlienky stali známymi v našich mestách a dedinách, vedychtivá mládež, ktorá predtým odchádzala na štúdium do Krakova, Viedne, Bologne …, začala vyhľadávať wittenberskú univerzitu, aby priamo od Luthera a Melanchtona prijala autentické reformačné učenie. Treba zvlášť vyzdvihnúť, že prvými študentmi zo Slovenska bolir. 1522 Martin Cyriak z Levoče a Juraj Baumheckel z Banskej Bystrice. Od tohto roku stretávame každý rok študentov z Uhorska, teda aj zo Slovenska, predovšetkým z banských miest, potom z Levoče, Bardejova, z Bratislavy a okolia. Roku 1539 študoval tu Leonard Stockel z Bardejova, reformátor Šariša. Vo veci jeho pozvania za rektora bardejovskej školu napísal M. Luther list 16. 4. 1539 mestskej rade v Bardejove (1/716). Prvým prešovským študentom bol Tomáš Bencz r. 155. Od roku 1554 uvádza matrika skoro každý rok študentov z Prešova.

Pokiaľ ide o ľud a o nižšie vrstvy, reformáciou očakávali zlepšenie svojho biedneho postavenia. Dôležitú úlohu hralo niekdajšie husitské – bratrícke hnutie, ktoré v rokoch 1433 – 1467 pod velením Jána Jiskru z Brandýsa (Matiáš I. ho vymenoval za dedičného hlavného župana Šariša) bolo na Východnom Slovensku silným politickým i národným faktorom. Aj jazyková blízkosť priviedla ľud na stranu bratríkov. Akým činiteľom bolo v Šariši bratrícke hnutie, vyplýva z listu uhorských magnátov z 24. 6. 1449 krakovskému dekanovi M. Lašockému, kde stojí toto: „V hornom Uhorsku sa zavádzajú husitské kacírstva a na Spiši a aj v Šariši je už viac kostolov (v Šariši podľa Horka viac než 70 pozn. L.), v ktorých sa prijíma pod obojím spôsobom.“ (12/159) Nie je neopodstatnené, že husitské (bratrícke) hnutie pripravilo pôdu reformácii a za reformácie prijali tieto zbory reformačné učenie.

2. Udomácnenie reformácie

Reformačné myšlienky boli teda známe už pred rokom 1525 no spočiatku sa obmedzovali iba na užšie kruhy a ostali bez podstatných zmien vo vtedajšom cirkevnom živote. Reformačné učenie však prenikalo vždy hlbšie a zaujalo širšie vrstvy. Prenikanie bolo podmienené aj rozpormi medzi Mi