Dejiny evanjelického cirkevného zboru podľa augsburského vyznania v Prešove.
Autor historickej časti: Ervín Lazar; Autor súčasnosti: Ján Midriak
Na vydanie pripravil: Ján Midriak; Vydavateľ: Evanjelický a. v. cirkevný zbor v Prešove; Knižne vydané v októbri 1983
A. Od vybudovania po navrátenie kostola
1. Kostoly prešovských evanjelikov
V Prešove sa reformácia po nesmelom začiatku postupne rýchlo rozšírila a ku koncu 16. storočia – ako sme videli – bolo takmer celé mesto protestantské. Za takých okolností kostoly sa stali bohoslužobnými stánkami evanjelického náboženstva a boli rozdelené podľa národnosti, lepšie podľa bohoslužobného jazyka. Keďže nemeckí obyvatelia – mešťania zaujali počtom, spoločensky i hospodársky dôležitú pozíciu, stal sa farský kostol nemeckým kostolom.
Na mieste dnešného gréckokatolického kostola (gr. kat. biskupskej katedrály) stál v tomto čase menší, tzv. špitálsky kostol (vedľa bola nemocnica). Tento kostol od r. 1540 do r. 1673 bol kostol slovenských evanjelikov. Vchod do kostola bol od Jarkovej ulice. R. 1673 na základe kráľovského nariadenia stratili slovenskí evanjelici kostol a dostala ho rehoľa minoritov.
Maďarskí evanjelici mali od r. 1565 na Slovenskej ulici malý kostol (Ecclesia Hungarica 32/334). Za povstania Bocskaya, Bethlena a neskoršie Juraja Rákocziho ako aj v dôsledku prílevu za tureckých vojen narástol počet maďarských občanov a tvorili podstatnú časť prešovského obyvateľstva. Za takého stavu malý kostolík nepostačoval a stala sa aktuálnou úlohou stavba nového kostola. Mesto ako patrón dalo postaviť terajší evanjelický kostol.
História kostola je v pravom slova zmysle verným obrazom dejín prešovského evanjelictva.
2. Vybudovanie kostola
Terajší evanjelický kostol bol vybudovaný na mieste, kde v 15. storočí stál kostol Sv. Štefana a Ladislava. (8/106)
O stavbe kostola sa zachoval jediný doklad: pamätná tabuľa nad hlavným kostolným vchodom. Text má toto znenie:
ANNO DMCXLII
DIE PRIMA MAY
TEMPLUM HOC IN HONOREM S. S. TRINITATIS
SUMPTIBUS REGIAE AC LIBERAE CIVITATIS EPERIES
JUDICE NOBILE DANIELE LENGFELNER, AEDILIBUSQUE
VERO NOBILE ADAMO CZIMMERMAN
ITIDEM CIRCUMSPECTO DANIELE SCHNEIDER
EST FUNDATUM ET FELICITER
DIE XV. JUNII MDCXLVII. CONTINUATUM.
V slovenskom preklade:
Dňa prvého mája roku 1642
bol tento kostol založený ku cti najsvätejšej
Trojice na trovy kráľovského a slobodného
mesta Prešova za richtárstva šľachetného
Daniela Lengfelnera, za dozoru
šľachetného Adama Czimmermana a obozretného
Daniela Schneidera a šťastlivo dokončený
dňa 15. júna 1647.
Pôvodnú pamätnú tabuľu poškodil zub času. Roku 1947 pri príležitosti tristého výročia založenia kostola bola vymenená za novú žulovú tabuľu s tým istým textom a pôvodná tabuľa je vmurovaná vo vnútri kostola spolu s dvoma starými náhrobnými kameňmi, ktoré boli pôvodne na vonkajšom múre apsidy.
Vybudovanie kostola trvalo 5 rokov, a to preto tak dlho, lebo v r. 1645 zúril v Prešove mor a stavbu museli na dlhší čas prerušiť. Okrem toho r. 1644 povstal Juraj Rakóczi I. a mesto na vyšší príkaz muselo zosilniť hradby, teda stavba kostola spočívala.
Keďže stavba podľa pamätnej tabule bola dokončená dňa 15. júna 1647, deň tento pripadol na sobotu, dá sa predpokladať, že kostol bol na druhý deň, t.j. 16. júna 1647 v nedeľu odovzdaný svojmu účelu v rámci slávnostných služieb Božích. Maďarským farárom bol vtedy Martin Madarász.
Evanjelický kostol bol postavený v období hornouhorskej renesancie. Je to impozantná jednoloďová baroková stavba, 36 m dlhá a 12 m široká, má krásnu dúhovú klenbu, na bočných stranách rad pilierov, na ktorých spočívajú bočné chóry. Na strednom chóre je umiestnený orgán a v apside sa nachádza mohutný oltár s krásnym oltárnym obrazom.
3. Kostol v jezuitskej držbe
V kapitole V znamení protireformácie sme objasnili osud kostola. V rokoch 1673-1682, 1687-1705 a 1711-1773 mali kostol v držbe jezuiti. Pokiaľ ide o kňažské funkcie v kostole, hodno poznamenať, že jezuiti od usadenia do r. 1690 mávali tu maďarského kazateľa „concionator hungaricus“, od toho roku slovenského kazateľa „concionator slovenicus“. (28/13)
Evanjelický kostol, prirodzene, kultove nevyhovoval jezuitom, preto museli ho vnútorne prispôsobiť vlastným potrebám. Ešte roku 1673 po prvom prevzatí dali postaviť nový hlavný oltár, zasvätený na počesť Panny Márie a dva vedľajšie oltáre, jeden na počesť Sv. Ignáca, patróna rádu, druhý na počesť Sv. Františka Xaverského. R. 1696 postavili v kostole oltár rádu: Altare Christi crucifixi et Dolorosae B.M. (28/14)
Za III. éry od roku 1711 do r. 1724 spojili kostol s kolégiom pre