Na čele farnosti v evanjelickej cirkvi stál farár (Pfarrer, pastor, plebán) a jemu boli podriadení ostatní duchovní – diakon, ktorý bol druhým farárom vo farnosti, a kazatelia.

V Prešove, v ktorom bolo hospodársky dominantným nemecké meštiactvo, boli až do začiatku 18. storočia farármi nemeckí kňazi. Slovenskí a maďarskí duchovní pôsobili vo funkcii kazateľov. Prvým slovenským farárom bol Ján Andricius.

Prvým nemeckým evanjelickým farárom v Prešove bol Anton Transylvanius (16.stor.), ktorý spolu s kňazom Bartholomeom prijal myšlienky Lutherovej reformácie a v Prešove v roku 1531 založili evanjelickú cirkev.

V Prešove boli evanjelici troch národností – nemeckej, slovenskej a maďarskej. Mali svojich farárov a kazateľov, ale všetci tvorili jeden cirkevný zbor, ktorý mal do protireform