Prešovskí nábožensko-kultúrni dejatelia

/Prešovskí nábožensko-kultúrni dejatelia
Prešovskí nábožensko-kultúrni dejatelia2015-09-19T01:00:48+00:00

Evanjelické kolégium vychovalo veľa osobností vďaka tomu, že samo malo kvalitných učiteľov. Prvým učiteľom po jej založení r. 1665 bol nemecký teológ Samuel Pomarius.

Rodák z Kutnej Hory Jakub Jakobeus (1591-1660) prišiel ako český exulant roku 1638 do Prešova za rektora školy. Ostal tu až do svojej smrti. Napísal diela: Viva gentis Slavonicae delineatio (Živý opis národa slovanského), ktoré sa nezachovalo, a Gentis Slavonicae lacrumae, suspiria et vota (Slzy, vzdychy a prosby slovanského národa). Táto skladba je napísaná hexametrom a obsahuje veľa náboženských prvkov.

Evanjelickým kňazom bol aj prešovský rodák Ján Bayer (1630-1674). Študoval vo Wittenbergu. Vypracoval stanovy kolégia, napísal diela Brána k poznaniu prírody a Svetlo myslenia.

Eliáš Ladiver (1633-1686) prišiel roku 1667 na kolégium za profesora teológie. Patril do trojice, ktorá sa označuje ako Prešovská filozofická škola (Ján Bayer, Izák Caban, a Eliáš Ladiver). Na rozdiel od svojich kolegov nebol zástancom materialistickej filozofie Francisa Bacona, ale držal sa Aristotela. Je autorom mnohých literárnych, filozofických i pedagogických prác – jednou z nich je O Atómoch proti Cabanovi. Napísal učebnicu logiky Sumulae logicae (Súhrn náuky o logike) a divadelné hry náboženského charakteru Eleazar Constans (Vo viere neochvejný Elezar) a Papinianus Tetragonos (Udatný Papinianus).

Izák Caban (1632-1707) vytvoril v Prešove svoje hlavné filozofické dielo Existentia atomorum (Existencia of Atómov).

Popredným literárnym pracovníkom v Prešove bol Ján Rezik (okolo r. 1650-1710), študent a neskoršie profesor rétoriky a teológie (od r. 1684) na kolégiu. Napísal knihu Theatrum Eperiense publicum seu Laniena Eperiensis (Verejná prešovská poprava čiže prešovské jatky, 1710), v ktorej hovorí o sérii popráv protihabsburských Tökölyho prívržencov v r. 1687.

Rektor gymnázia Gregor Fabri (1718-1779), superintendent a slovenský kazateľ, napísal dielo Considerationes rei scholasticae (Úvaha veci školskej), v ktorom navrhuje školské reformy. Z cirkevných diel je to valedikcia (rozlúčka) nazvaná Když… urozený Pán Dessewffy Tamáš… umrel, a pastiersky list Úprimné napomenutí.

Prešovský farár Matej Bahil (1706-1761) napísal knihu Tristissima ecclesiarum Hungariae protestantium facies (Najsmutnejšia tvár protestantských kňazov Uhorska) o prenasledovaní evanjelikov v Uhorsku.

Subrektor kolegiálnej školy Samuel Klein (1748-1820) začal v Prešove pracovať na štvordielnej správe o živote a literárnej tvorbe evanjelických kazateľov a učiteľov Nachrichten von den Lebensumständen ev. Prediger (Správy o životných pomeroch evanjelických kazateľov).

PhDr. Ervín Lazar (1905-1988), rodák zo Spišskej Novej Vsi, profesor na evanjelickom kolegiálnom gymnáziu v rokoch 1932-1944. Ako historik sa zapísal do dejín Prešova aj po náboženskej stránke. Úzko spojený so starým Kolégiom, kde trávil svoj dospelý vek, poznal jeho bohaté knižné poklady, z nich čerpal podklady pre svoje literárne diela. Z historicko-náboženského života evanjelickej cirkvi v Prešove to sú Dejiny evanjelickej cirkvi – Zboru podľa augsburského vyznania v Prešove (rukopis, 1983). Rád spomínal na ekumenické spolunažívanie profesorov a žiakov na Kolegiálnom evanjelickom gymnáziu v Prešove. Na začiatku každého školského roka po „Veni Sancte“ sa celý profesorský zbor stretol na raňajkách u františkánov.
F. Š. Pribula: Život a dielo E. Lazara. K storočnici jeho narodenia.

Jonáš Záborský (1812-1876), spisovateľ a dramatik, bol žiakom kolégia v rokoch 1832-1834 ako poslucháč teológie. V roku 1832 bol zakladateľom Slovenskej kazateľskej spoločnosti pri kolégiu. Do roku 1842 pôsobil ako evanjelický kňaz. Potom konvertoval a stal sa rímskokatolíckym kňazom. Do svojej smrti pôsobil na fare v Župčanoch neďaleko Prešova. Zanechal po sebe mnoho literárnych prác.

Pavol Országh Hviezdoslav (1849-1921) je najvýznamnejšou a najväčšou postavou v slovenskej literatúre. V rokoch 1870-1872 bol poslucháčom právnickej akadémie na evanjelickom kolégiu. V týchto rokoch v Prešove začínal svoju literárnu tvorbu. V roku 1871 zredigoval alanach mladých Napred. Niektoré z jeho ďalších diel: veršovaná dráma inšpirovaná Bibliou Herodes a Herodias, protivojnová báseň Krvavé sonety, poetické epické diela Hájnikova žena, Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský, a mnohé ďalšie.

Vladimír Pavol Čobrda (1880-1967), evanjelický biskup východného dištriktu v Prešove v rokoch 1930-1945, bol tiež poslucháčom bohosloveckej akadémie kolégia v rokoch 1900-1904. Tento kazateľ a publicista bol aj spoluprekladateľom Novej zmluvy z angličtiny.

Literárne činný z radov evanjelických kňazov bol Viktor Fábry, posledný maďarsko-nemecký farár v Prešove (v rokoch 1917-1940). Napísal historickú hru o Caraffových obetiach Verní až do smrti.

Ctibor Ján Handzo (1906-1972), od roku 1950 tunajší evanjelický farár a šarišsko-zemplínsky senior, napísal román z druhej svetovej vojny Príval.