Faktograficky presne až do najnovších čias sú dotiahnuté údaje a udalosti v zbore v jednotlivých kapitolách. Za nimi stojí v rôznych časoch život viery zboru, ktorá bola činná a stále koná skrze lásku. Žiada sa preto nakoniec ešte niekoľko údajov, dotýkajúcich sa vonkajšieho, ako i vnútorného duchovno-náboženského života z najnovšej doby.

Cirkevný zbor po sjednotení – spojení v r. 1945 mal viacero budov-domov, jednak ako majetkových odkazov, jednak ako vlastníctvo sborom nadobudnuté. Pre náročnosť údržby sa niektorých domov zriekol. ponechal si len bytovku na Svätoplukovej u. č. 12 (6 bytov) a budovu na Svätoplukovej ul. č. 11 (niekdajšiu dievčenskú meštiansku resp. maďarskú ľudovú školu). v ktorej bol zriadený byt pre farára a miestnosti pre cirkevnozborovú prácu. Budove sa hovorilo aj „zborový dom“. Stará farská budova na Jarkovej ul. bola odpredaná a získané finančné prostriedky boli vložené do opravy budovy na Svätoplukovej ul, ktorá bola poškodená bombardovaním za II. svetovej vojny. Či to bolo šťastné riešenie, ťažko povedať, lebo do budovy prišli neskoršie (v päťdesiatých rokoch) rôzne organizácie, ktoré bývanie farára nerobili nijako príjemným. Tento stav trval až do roku 1973, kedy zbor mohol rozplánovať priestory – najmä na poschodí – pre vlastnú potrebu. V roku 1974 bola farská budova zvonku generálne zrenovovaná. Opravu previedli Št. majetky z Chmin. Novej Vsi v cene Kčs 225 000,–. Na poschodí bola zriadená veľká zborová sieň, v samostatných priestoroch bola uložená a skatalogizovaná veľká knižnica, tiež zborový archív, ako aj archív seniorálny. V tejto práci veľa sa namáhal Dezider Dzúrik, ev. farár v.v. žijúci v Prešove na odpočinku. V r. 1981 bola na prízemí zriadená malá zborová sieň pre menšiu zborovú prácu a zdokonalená bola veľká sieň, opatrená nový elektrofonickým organom. Najnovší plán pre farskú budovu je: do dvoch rokov zaviesť plynové vykurovanie.

Naliehavé potreby opráv sa od rokov ukazovali i v kostole. V r. 1964 boli zakúpené nové lavice z červeného smreka do chrámovej lode (dodala firma Snaha z Bardejova), v hodnote Kčs 170 000,–. V roku 1973 boli zhotovené lavice (tiež z červeného smreka) na chóry, drevom boli obložené steny chórov, ako aj steny oltárneho priestoru do výšky starého obloženia stien chrámovej lode, zhotovené boli nové dubové schody na chór v ľavej strane chrámu, všetko v hodnote do Kčs 160 000,–. Tieto práce previedla pridružená výroba JRD z Hýb. V júni – auguste r. 1980 vymaľované bolo vnútro chrámu. Na žiadosť zboru bola obnovená stará maľba s vypustením niektorých prvkov – tónovaní, čím vynikla plastika najmä na klenbe kostola. Maľbu previedla katolícka Charita, chrámová služba z Červeného Kostelca, ktorá práca spolu so stavbou a demontážou lešenia stála vyše 100 000,– Kčs. Pri maľbe chrámu a reštaurovaní jednotlivých čiastok jeho interiéru, vyčistené boli všetky mosadzné svetlá, lampy, lustre, ktoré brigádnicky urobili majstri z radov členov zboru a mládež. Dvere na sakristii boli rekonštruované (Umelecké remeslá z Jihlavy), staré-pôvodné uložené v priestorovom zátiší pod schodami na pravej strane chórovej. S generálnou opravou kostola v r. 1979-1982 súviselo aj reštaurovanie okien – sklenených segmentov, ktoré boli v množstve (najmä na pravej strane) povybíjané a od rokov sádrou a inak zaliepané. V sklárňach v Zlatne-Utekáči pri Lúčenci podarilo sa r. 1979 vyrobiť požadované častice a okná v lete 1980 opraviť. V r. 1981 pristúpilo sa k rekonštrukcii hlavného portála chrámu, ktorú previedli Umelecké remeslá z Bratislavy. Investorom diela stalo sa Krajské stredisko št. pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Prešove, za ktoré zaplatilo Kčs 430 000,–. Nakoľko je kostol kultúrnou pamiatkou (v centre mesta-historickej časti) prvej triedy, žiadal zbor na opravu kostola finančnú pomoc od štátnej správy. Financovanie portála bola vlastne touto pomocou, či príspevkom. V prvej polovici roka 1982 došlo v pokračovaní ku rekonštrukcii bočného portála, ktorý zhotovili Štátne reštaurátorské ateliéry z Bratislavy v hodnote Kčs 130 000,–. Bočný portál financoval zbor z vlastných prostriedkov. Fasáda kostola bola opravená už v r. 1968, v roku 1982 došlo k novej oprave fasády, ktoré práce prevádzal podnik Stavba z Prešova. Až na hlavný portál všetky práce financoval zbor. Finančne na to stačil, lebo obetavosť členov zboru bola veľká. Cirkevnému zboru veľmi vypomohol i neočakávaný dar Hessensko-nassauskej ev. cirkvi v NSR (p.cirkevný prezident Dr. H. Hild) v obnose DM 90 000,–, ktoré cestou GBÚ v Bratislave dostal zbor prostredníctvom Svetého luteránskeho zväzu v Ženeve.

Pri vonkajšom budovaní zboru za posledných desať rokov zbor rástol i vnútorne. O tom svedčí účasť na službách Božích, ktoré stále po nedeliach dosahuje 300 – 400 účastníkov, na výročné slávnosti a príležitosti aj cez 1 000 duší. Pekne pracuje cirkevno zborový spevokol pod vedením kantorky Heleny Midriakovej počtom 40 členov, mládež na biblickej hodine konfirmovaných (40-50 účastníkov), detské služby Božia s účasťou 90 – 100 dietok, prezbyterský zbor, ktorý má ochotných členov k pomoci a v ktorom panuje jednomyseľnosť a bratská svornosť, porozumenie s predsedníctvom zboru. Zbor má v súčasnosti 5-tich študentov teológie, študujúcich na SEBF v Bratislave (Vladimír Ferenčík, Daniel Midriak, Igor Chovan, Marta Kancírová, Viera Kmecová). Ku dňu 31. 12. 1981 zbor počíta 3 598 duší. Život zboru obšírne hodnotia každoročne Kňažské správy, ukladané v cirkevno-zborovom archíve.

Popri kladných stránkach života, negatívnou sa javí v zbore neúčasť na bohoslužobnom živote tej časti zboru, ktorá býva v meste, predovšetkým kým ide o inteligenciu, ktorá nie z nepotreby, ale z bázne a ľahostajnosti nežiada službu cirkvi, hoci z cirkvi nevystúpila. Tzv. ľudový typ cirkvi, ktorý charakterizuje našu cirkev, postráda osobný rys viery a zbožnosti, bez ktorého sa cirkev u svojich členov do budúcnosti nezaobíde.

Dejiny ev. a. v. cirkevného zboru v Prešove, ako sú v tejto práci zachytené, poskytujú nesmierne zaujímavý obraz života evanjelikov v Prešove. Náš dnešný život je tiež bohatý na zmeny a rôzne diania, vyžaduje vyznavačskú vernosť, stálosť a odvahu viery. Volá na konci časove uvedenej cesty po hlbokom duchovnom ponore: len tak odkaz otcov dôjde uplatnenia, len tak život zboru, jeho ďalej do budúcnosti trvajúca existencia bude mať zmysel. (Žalm 22, 5-6.)

Dejiny evanj. a. v. cirkevného zboru vychádzajú pri príležitosti 500. výročia narodenia Martina Luthera.