V minulosti školstvo, školská výchova, patrila do starostlivosti cirkvám. Ku koncu 18. storočia štát postupne preberal povinnosti a úlohy o výchovu a vzdelanie mládeže. Štát si zabezpečoval nielen dozor nad cirkevnými školami, ale aj zriaďoval štátne školy. Popri cirkevných školách boli aj štátne školy. Taký bol stav u nás do r. 1945. Roku 1945 boli všetky cirkevné školy poštátnené a tým prestali podliehať cirkevné školy cirkevnej vrchnosti (zboru, dištriktu).

Do toho času dôstojné miesto zaujíma prešovské evanjelické školstvo. Predovšetkým treba spomenúť Evanjelické kolégium. Kolégium nepatrilo priamo do zborovej kompetencie (bolo dištriktuálnym zariadením), ale je úzko späté s cirkevným zborom. Náš kostol a kolégium (budova) mali rovnaký osud, vždy boli spolu odňaté a späťzískané. Keďže význam Kolégia pomaly zapadá do zabudnutia a budúcim generáciám sa majú dostať aspoň základné informácie o zástoji Kolégia v dejinách ev. zboru, resp. celej cirkvi, zaraďujeme do zborových dejín aj stať o Kolégiu.

V 17. storočí sa zrodila myšlienka o potrebe vyššej evanj. školy. R. 1665 na porade zástupcov hornouhorských stavov a východoslovenských miest padlo rozhodnutie, že sa vyššia evv. škola (collegium scholasticum) postaví v Prešove. V krátkom čase sa nazbieralo 100 000 zlatých a začalo sa so stavbou. R. 1667 prijala nová škola študujúcu mládež. Osud školy, resp. budovy podobne ako kostola, je obrazom pohnutej doby. V období náboženských rozbrojov a stavovských povstaní menila budova vlastníka podľa toho, kto mal moc v rukáchh. Od r. 1711 do r. 1773 bolo v budove Kolégia umiestnené jezuitské gymnázium. Po zrušení jezuitského rádu r. 1773 odkúpili r. 1784 miestne ev. zbory a patronát Kolégia kostol a kolegiálnu budovu. (Pozri o tom na str. 57) Kolégium bolo pôvodne jendotný ústav. V 19. storočí postupne vznikli samostatné ústavy a tak do zväzku Kolégia patrili: gymnázium, teologická akadémia, právnicka akadémia a od r. 1873 učiteľský ústav. Po vzniku ČSR teologická akadémia bola zrušená, právnická akadémia prešla do Miškolca, učiteľský ústav bol r. 1924 poštátnený a Slovenské evanj. kolegiálne gymnázium trvalo do r. 1945. Budovu Kolégia prevzalo r. 1960 mesto. Kolégium za 293 rokovv dôstojne plnilo svoje výchovné a vzdelávacie poslanie.

Osobitný význam z hľadiska cirkevných zborov malo nižšie školstvo. Predmestská škola ako škola nižšieho typu bol jednotná, spoločná pre všetkých žiakov obidvoch zborov, len elementaristi mali osobitnú nemeckú a slovenskú triedu. R. 1742 učiteľmi nemeckej triedy boli Martin Thomasi a Ján Hus, slovenskej triedy Ján Nadara. Po späťzískaní kolegiálnej budovy od šk.r. 1785 do r. 1839 sa mládež vyučovala v kolégiu. R. 1806 mala nemecká trieda 33 žiakov (28 chlapcov a 5 dievčat, ich učiteľom bol Martin Szontágh, slovenská trieda mala 16 žiakov (8+8), ich učiteľom bol Ján Turtzer, vyššia dievčenská škola mala 57 žiačok, vyučoval Martin Szenovitz.

Nemecká (neskoršie maďarská) ľudová škola ako aj vyššia dievčenská škola bola r. 1839 (dievčenská škola r. 1843) presťahovaná do farského domu na ul. SRR č. 99. R. 1871/2 bola budova rozšírená prestavbou až na Jarkovú ulicu. R. 1912 dostala škola novú budovu (terajšia farská budova). R. 1919 bola vyššia dievčenská škola zrušená a maďarská ľudová škola zanikla r. 1939. Treba vyzdvihnúť, že profesor Kolégia Jozef Herfurth odkázal pre spomenutú školu 40.000 korún.

Slovenská ľudová škola (neskoršie tiež s vyučovacím jazykom maďarským) bola, ako sme uviedli, umiestnená v kolégiu. R. 1839 bola slovenská trieda presťahovaná do tzv. Alumnea na Jarkovej ulici. R. 1869 bola veľká komora vo farskom dome (na Jarkovej ul. č. 48) prebudovaná na triedu. R. 1973 bolo Kolégium rozšírené o učiteľský ústav, ľudová škola slovenského zboru prešla za cvičnú školu a dostala sa späť do budovy Kolégia. R. 1899 prepustil ju cirkevný zbor aj organizačne.

Keď učiteľský ústav r. 1924 bol poštátnený a Ministerstvo školstva sa rozhodlo cvičnú školu zrušiť (pretože Št. učiteľský ústav mal vlastnú cvičnú školu), zborový konvent r. 1923 žiadal vrátenie ľudovej školy. Stalo sa tak r. 1926. Týmto rokom začala svoju činnosť obnovená evanj. ľudová škola a prvou učiteľkou sa stala Anna Duchajová. Jednotriedka bola v budove starej nemeckej školy (na ulici SRR č. 99). R. 1927 sa otvorila II. trieda a škola sa dostala do budovy Slov. ev. kolegiálneho gymnázia. Škola r. 1945 zanikla.

Na každej škole pôsobili kvalifikovaní učitelia, ktorí sa zaslúžili o vysokú úroveň tej-ktorej školy. Nejeden pedagóg sa venoval popri pedagogickej povinnosti odbornej alebo vedeckej, ba niektorí aj literárnej činnosti a svojím dielom, najmä vedeckým, obohatili patričnú disciplínu. Je ich dlhý rad a všetkých vymenovať presahuje rámec práce. No so zreteľom na našu tému treba vyzdvihnúť, že mnohí brali aktívnu účasť na náboženskom a cirkevnom živote, a to nielen v zbore, ale aj na vyšších cirkevných fórach.

Kvôli ucelenosti zmienime sa aj o evanjelickej ľudovej škole v Rokycanoch. Po založení školy vyučovalo sa v prenajatom súkromnom dome. Keďže pre značný počet žiakov malá miestnosť nevyhovovala, už r. 1864 sa dostala otázka novostavby školy na program zasadnutí. R. 1871 sa začalo v novej budove vyučovať. Pre zaujímavosť poznamenávame, že náklad v hotovosti činil vtedy 1.585,93 zlatých, pravda, bez pracovnej pomoci. R. 19 bola škola poštátnená.