Zo zákona máme poznávať Božiu vôľu a svoju hriešnosť.
Lebo zo zákona je len poznanie hriechu.(Rím. 3,20)
Summa (obsah) zákona znie:
Milovať budeš Pána svojho Boha, z celého srdca, z celej duše, z celej sily, a z celej mysle, a svojho blížneho ako seba samého. (Luk. 10,27)
Z evanjelia máme poznávať Božiu milosť.
Summa (obsah) evanjelia znie:
Tak Boh miloval svet, že Svojho jednorodeného Syna dal, aby nik, kto verí v Neho, nezahynul, ale mal večný život. (Ján 3,16)
Rozdiel medzi zákonom a evanjeliom spočíva v tom, že zákon nám rozkazuje, čo máme robiť, kým evanjelium nám zvestuje, čo urobil a robí milostivý Otec nebeský na našu záchranu. Zákon odkrýva chorobu, evanjelium dáva liek. V zákone je Boh ako prísny Sudca, v evanjeliu ako láskavý Otec. Zákon Boží poznávame z 10 Božích prikázaní. Božie prikázania nachádzame v 2. a 5. knihe Mojžišovej (2.Mojž. 20,2-17 – 5.Mojž. 5,6-21) a vysvetlené sú v prvej čiastke Katechizmu. Hospodin vydal Desatoro Božích prikázaní na hore Sinai, a to na dvoch kamenných doskách. Na jednej doske boli tri prikázania, na druhej sedem. Tri prikázania na prvej doske hovoria o našich povinnostiach voči Pánu Bohu. Sedem prikázaní na druhej doske hovorí o našich povinnostiach voči blížnym. Luther vo svojom katechizme každé Božie prikázanie, okrem prvého, začína vysvetľovať týmito slovami: „Máme sa Pána Boha báť a máme Ho milovať„.
V tom je láska k Bohu, aby sme zachovávali Jeho prikázania. (1.Ján 5,3)
Bázeň pred Bohom a láska k Nemu nás má viesť ku plneniu týchto Božích prikázaní.
Ó Bože, Tvá přikázání
chci vždy věrně milovat.
A až do svého skonání
dle nich život spravovat.
Tobě celé své žití
k službě chci posvätiti,
šťastný, kdo Tvou spravedlivou
vůli plní myslí chtivou.
Čo hovorí Pán Boh o všetkých týchto prikázaniach?
Ja som Hospodin, Tvoj Boh, Boh silný, horlivý, ktorý hriechy tých, čo ma nenávidia, mám v pamäti, a za hriechy otcov trestám deti až do tretieho a štvrtého pokolenia a tým, ktorí ma milujú a zachovávajú moje prikázania, činím milosrdenstvo až do tisíceho pokolenia.
Luther vo svojom katechizme to vysvetľuje takto: Pán Boh hrozí trestom všetkým tým, čo prestupujú tieto jeho prikázania. Preto sa máme Jeho hnevu báť a nič nerobiť proti týmto prikázaniam. Zasľubuje ale svoju milosť a všetko dobré všetkým, ktorí zachovávajú tieto prikázania. Preto Ho máme milovať, Jemu dôverovať a radi konať podľa Jeho prikázaní.
Človek nemôže dokonale plniť zákon Boží pre svoju hriešnosť.
Nachádzam teda zákon, že keď chcem činiť dobré, stojí mi po boku zlé. Podľa vnútorného človeka s radosťou súhlasím s Božím zákonom, ale vo svojich údoch vidím iný zákon, ktorý bojuje proti zákonu mojej mysle a zotročuje ma zákonom hriechu, čo je v mojich údoch. (Rím. 7,21-23)
Túžiť máme po odpustení hriechov z milosti skrze vykúpenie, ktoré sa stalo v Kristu Ježiši.
Ale ospravedlnení bývajú zdarma z Jeho milosti, skrze vykúpenie v Kristu Ježiši. (Rím. 3,24)
Toho, ktorý nepoznal hriechu, urobil hriechom za vás, aby sme boli v ňom spravodlivosťou, ktorá platí pred Bohom. (2.Kor. 5,21)
Čo máme robiť, ak chceme dosiahnuť ospravedlnenie? Ak chceme dosiahnuť ospravedlnenie, musíme veriť v Pána Ježiša Krista.
Kto verí v Neho, nebude súdený. (Ján 3,18)
Boh prijíma úprimne veriaceho človeka do spoločnosti Božích dietok pre zásluhy svojho Syna Ježiša Krista. Je to výlučne čin Božej milosti, ktorý znamená, že človek bol za spravodlivého prijatý.
Ospravedlnenie dosahujeme v cirkvi.
