Modlitba je rozhovor veriaceho srdca s Pánom Bohom. Veriaci človek sa Pánu Bohu v modlitbe ako svojmu Otcovi so všetkým zveruje.
Na Neho uvaľte všetky svoje starosti, lebo On sa stará o vás. (1.Petr. 5,7)
Ak je slovo Božie pokrmom pre dušu, tak je modlitba jej dýchaním. K tomu, aby sme neochabovali v modlitbe, nás napomína náš Majster a Pán, Ježiš Kristus, a to svojím vlastným príkladom.
Prečo sa máme modliť? Modliť sa máme preto, lebo v modlitbe nám je dovolené zhovárať sa s Pánom Bohom, ktorý nám zasľúbil, že nás vyslyší.
A vzývaj ma v deň súženia, vytrhnem ťa a ty ma budeš oslavovať! (Žalm 50,51)
Najkrajšia modlitba je modlitba Pánova, alebo Otčenáš.
Modlitba Pánova sa nachádza v Písme svätom:
- u evanjelistu Matúša v 6. kap., verše 9-13,
- u evanjelistu Lukáša v 11. kap., verše 2-4.
Pán Ježiš nám v tejto modlitbe ukazuje vzor našich modlitieb. Ukazuje nám, že môžeme oslovovať Pána Boha Otcom. Pán Ježiš často a dlhý čas sa modlieval. Modlieval sa osamote i pred verejnosťou. Ukázal nám moc modlitby. Sám nachádzal v modlitbe silu a potešenie.
Kedy sa máme modliť? Kresťan po celý život nemá zabudnúť na modlitbu.
Stále sa radujte, neprestajne sa modlite! Za všetko ďakujte, lebo to je vôľa Božia pri vás v Kristu Ježiši. (1.Tes. 5,16-18)
Ako a kde sa máme modliť? Modliť sa máme v duchu a v pravde, a to na každom mieste.
Myseľ naša je pri modlitbe obrátená k Pánu Bohu a v pokore a detinskej dôvere sa Mu prihovára.
Boh je Duch, a tí, čo Ho vzývajú, musia Ho vzývať v Duchu a v pravde. (Ján 4,24)
Podmienkou pravej modlitby je viera v Pána Ježiša Krista, lebo skrze vieru v Krista sa stávame dietkami Božími, ktoré majú tú radostnú istotu, že Boh v Kristu je ich milým Otcom.
Za čo sa máme modliť? Modliť sa máme v prvom rade za dary duchovné (večné), len potom za dary telesné (časné).
Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané. (Mat. 6,33)
Naša modlitba má byť:
- oslavujúca,
- kajúca,
- ďakujúca,
- prosiaca.
Za koho sa máme modliť? Modliť sa máme nielen za seba, ale aj za svojich blížnych.
Neprestávame sa modliť za vás a prosiť. (Kol. 1,9)
Cieľom pravej modlitby je poznanie Božej vôle a pokorné odovzdanie sa do nej. Najkrajší vzor takejto odovzdanosti do vôle Božej vidíme u Pána Ježiša Krista, a to najmä v záhrade Getsemanskej, kde sa modlí:
Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. Avšak nie ako ja chcem, ale ako Ty. (Mat. 26,39)
Aké modlitby nemôžu byť vyslyšané? Také modlitby nemôžu byť vyslyšané, ktoré sú bezmyšlienkovitým odriekaním, bez sústredenia srdca v Bohu. Farizej v chráme tiež len odriekal modlitbu, ale nemodlil sa. Pri svojich modlitbách nesmieme zabúdať na to, že Pán Boh hľadí do nášho srdca.
Luther: „Pravý modlitebník nikdy nepochybuje o tom, že jeho modlitby sú Bohu príjemné, a že jeho prosby Boh vyslyší, keď aj nedosiahne celkom toho, čo prosil. Človek má síce predkladať Bohu svoje potreby, no nikdy nesmie chcieť určiť mieru, spôsob, čas a miesto svojho vyslyšania. To má ponechať v pokore na vôli Božej. Boh iste všetko lepšie urobí pre nás, keď to aj inak urobí, než ako si to my predstavujeme, lebo my mnoho ráz sami nevieme, za čo prosíme.“
Modli se často, a s radostí
blíž se k Otci nebeskému,
bys obdržel z Jeho milosti,
co chybuje štěstí tvému;
k Boží cti, sobě k spasení,
budiž horlivý v modlení.
