Milé sestry a milí bratia.
Tohtoročnú pamiatku reformácie, spojenú s 500. výročím prvého prečítania Lutherových 95 téz proti odpustkom na území Slovenska, si pripomíname vo výnimočnej situácii, mimo naše chrámy a spoločenstvá, v ohrození pandémiou.
Ale práve tieto okolnosti môžu priniesť o to prenikavejšie impulzy k reformácii dnešnej cirkvi. Skúsme sa na niektoré z nich pozrieť vo svetle Božieho slova z 1Kor 15, 58:
A tak, bratia moji milovaní, buďte pevní, neklátiví, rozhojňujte sa stále v diele Pánovom, vediac, že vaša námaha nie je márna v Pánovi.
Prečítaný verš a celá 15. kapitola 1. listu korintským kresťanom je výzvou k pevnosti a stálosti vo viere v evanjelium. Jeho jadro pripomína apoštol slovami v treťom a štvrtom verši:
„Kristus umrel pre naše hriechy podľa Písem a bol pochovaný a v tretí deň bol vzkriesený podľa Písem.“
Následne rozvíja toto evanjelium silným dôrazom na vzkriesenie:
„Ak Kristus nebol vzkriesený, márna je vaša viera.“ (v. 17)
Veriť v Pána Ježiša Krista, v jeho smrť a vzkriesenie znamená istotu. Istotu života a záchrany. Tak veľmi ju potrebujeme, zvlášť v týchto neistých časoch.
Základom reformácie bolo a je zakotvenie v Božom slove. Ono je istotou, je stále, nemenné, zostáva naveky. Táto zakotvenosť nám umožňuje byť otvorení a reflektovať aj výzvy akokoľvek búrlivej a premenlivej súčasnosti.
Pomenujme tri z nich.
Pandémia koronavírusu nám stále zreteľnejšie ukazuje, že život cirkvi sa mení. Stále viac sa odohráva vo virtuálnom priestore. Je to situácia vynútená okolnosťami, ale zároveň zisťujeme, aký je to silný nástroj zvestovania evanjelia. Nemusíme ho tak vnímať iba ako náhradu za bežné stretnutia, ale ako príležitosť a výzvu k šíreniu zvesti o ukrižovanom a vzkriesenom Kristovi všetkým ľuďom, až do posledných končín zeme.
Chceme vás však zároveň vyzvať a poprosiť, aby ste nezabúdali na svoje spoločenstvá a aby ste ich neopúšťali. Aby hneď keď to bude možné, ste sa do nich vrátili s novým odhodlaním a nasadením pre šírenie evanjelia a s novou odvahou vyjsť s jeho posolstvom aj mimo chrám. Chceme zároveň poďakovať všetkým, ktorí využívajú súčasné možnosti technológií na to, aby Božie kráľovstvo rástlo medzi nami.
Druhou výzvou je nový zákon o financovaní, ktorý schválila synoda našej cirkvi. Prinesie zmeny. Jeho uskutočňovanie v praxi bude vyjadrením toho, ako nám na našej cirkvi záleží a čo sme pre ňu ochotní spraviť a obetovať. Viac ako o financovanie pôjde o charakter našej cirkvi do budúcnosti. Dokážeme udržať pracovníkov na Božom diele a spoločnú službu a rozvíjať ju, alebo budeme musieť iba šetriť za každú cenu a zredukovať čo sa dá?
Prijmite prosím aj túto zmenu ako príležitosť nastaviť našu cirkev do budúcnosti správnym spôsobom.
Tretia výzva sa týka dobrovoľníctva. Chceme vyzvať a poprosiť predovšetkým mladých ľudí, aby neprehliadali výzvy k dobrovoľníckej pomoci súvisiacej s pandémiou. Možností je veľa. Ukážme, že dokážeme o láske, milosrdenstve a obetavosti nielen rozprávať, ale aj niečo spraviť. Toto pozvanie je zároveň pre všetkých, samozrejme pri zvážení zdravotných rizík a zachovaní bezpečnostných opatrení. Ukážme, že aj v týchto neľahkých časoch vieme dbať viac na druhých, ako na seba.
Buďme pevní, neklátiví. Skrze Pána Ježiša Krista máme víťazstvo, máme život. Ako On bol vzkriesený z mŕtvych, aj my budeme žiť.
Prajeme vám takúto vieru, aby ste ňou prekonávali každý strach, osamelosť, stres, chorobu, únavu, frustrácie, utrpenie. Modlíme sa za vás, za našu cirkev aj celú situáciu spôsobenú koronavírusom a prosíme, aby ste zostali verní a vytrvalí aj na modlitbách. Pán Ježiš je víťaz, On žije, aj my budeme žiť.
Ivan Eľko, generálny biskup ECAV
Ján Hroboň, biskup ZD ECAV
Peter Mihoč, biskup VD ECAV
