Nie je presne známe, odkedy sa používa súčasný mestský cintorín. Napriek skutočnosti, že až do konca 18. storočia existoval cintorín pri farskom kostole a významnejší mešťania ako aj duchovné osoby boli ukladané do krýpt v kostoloch, nepochybne už v priebehu 17. storočia pochovávalo mesto svojich mŕtvych na cintoríne za hradbami. Jeho základom mohol byť azda ohradený predmestský kostol sv. Leonarda s cintorínom, ako je zobrazený na Rothovej rytine z r. 1667. Najstaršie zachované náhrobné kamene pochádzajú však až z 18. storočia.
Tento mestský cintorín sa vyvinul z viacerých pôvodne samostatných častí. Najväčším bol rímskokatolícky cintorín s kostolíkom, chudobincom a márnicou, situovaný východne od mestskej brány, v susedstve Vyšného Huštáku. Južne od neho, na východ od dnešnej Vajanského ulice, bol evanjelický cintorín so starobincom. Samostatne, na Táborisku, bol pôvodne umiestnený nový neologický židovský cintorín s pohrebnou kaplnkou, založený r. 1876. Veľká vojenská posádka a vojenské udalosti v 19. a 20. storočí si vyžiadali založenie vojenského cintorína na pozemkoch východne od katolíckeho. Na východ od evanjelického vznikol zasa tzv. obecný cintorín, pre občanov, ktorí z rôznych dôvodov nemohli alebo nechceli byť pochovaní na žiadnom z cirkevných cintorínov. Tieto jednotlivé časti sa neskôr natoľko rozrástli, že v súčasnosti tvoria jeden celok. Na cintoríne možno nájsť viacero zaujímavých hrobov či pozoruhodných náhrobkov. Popri kaplnkách dominujú historickej časti katolíckeho cintorína krypty a obelisky šľachtických rodín (Berzeviczy, Ghillányi, Szepesházy a i.), z významných osobností hroby Mikuláša Moyzesa, Karola Divalda, Ernesta Rákosiho a iných známych umelcov.
Podstatne viac starých hrobiek sa zachovalo na evanjelickom cintoríne, kde sa spomedzi desiatok zemianskych a meštianskych hrobiek vyníma niekoľkometrový, viac ako poldruhastoročný obelisk zakladateľa štúdia práva na prešovskom kolégiu, Štefana Thomku. Možno tu nájsť takisto hroby mnohých profesorov tohto ústavu, akademikov Vandráka a Hažlinského, J. Hôrka, Ľ. Frenyóa a ich kolegov.
Na terajšom ústrednom prešovskom cintoríne, nad vstupom do jeho evanjelickej časti, sa nachádzala pozoruhodná evanjelická zvonica. Bola postavená na ôsmich stĺpoch a mala krytú kopulovitú strechu. Bola postavená v klasicistickom štýle v druhej polovici 19. storočia z donácie rodiny Pulskovcov. Spolu s katolíckou zvonicou bola zlikvidovaná koncom 20. st. pri rozširovaní Vajanského ulice.
Zdroje: Sprievodca po sakrálnych pamiatkach a cirkevnom živote Prešova, Universum Prešov, 1999, ISBN 80-967753-4-0
web stránka mesta Prešov, časť Prešovské cintoríny
