Najväčšou ranou pre prešovský zbor je obdobie od 16. februára 1687 do 12. septembra 1687 počas Prešovských jatiek. Od 16. februára začalo zatýkanie a popravení boli:

  • 5. marca 1687: Žigmund Zimmermann, Andrej Kecer, Gašpar Rauscher, František Baraňaj,
  • 22. marca 1687: Gabriel Kecer, Martin Šároši, Juraj Fleischhackker, Samuel Medvecký, Juraj Schönleben,
  • 16. apríla 1687: Dávid Feja,
  • 22. apríla 1687: Andrej Székeli, Gabriel Pálašti, Ján Bertók, Juraj Kováč, Juraj Radvanský,
  • 5. mája 1687: Šimon Feldmayer,
  • 16. mája 1687: Juraj Bezeg, Fridrich Weber, Daniel Weber a
  • 12. septembra 1687: Samuel Lányi, Fazekaš z Rožňavy a dvaja neznámi.

Utíšiť hlas slobodnej viery bol poverený generál Antonio Caraffa, bol žalobcom aj sudcom. Rozhodoval o tom kto je vinný, kto sa podieľal na sprisahaní, ktoré chcel odhaliť a potrestať. Nenávisť k protestantom a honba za majetkom viedli až k popravám tých, ktorí neustúpili zo svojej viery.

Naše mysle asi ani nedokážu vytvoriť predstavy, ktoré by priamo vykreslili ohavnosť procesu. S plným vedomím dokážeme teda hovoriť o tom, že také niečo sa už predsa nemôže zopakovať. Veď to by hádam nikto už nepripustil.