Večera Pánova

//Večera Pánova
Večera Pánova 2016-02-25T00:29:32+00:00

Kedy ustanovil Pán Ježiš Kristus svoju svätú Večeru?

Pán Ježiš ustanovil svoju Svätú Večeru pred svojou smrťou, keď posledný raz jedol so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka. Baránka veľkonočného jedával ľud izraelský na pamiatku vyslobodenia z Egypta, z domu otrockej služby, keď anjel zhubca pobil všetko prvorodené v Egypte a len príbytky židov, označené na dverách krvou baránkovou, boli zachránené. (2.Mojž. 12) Tak aj nás krv Kristova chráni pred peklom a večným zahynutím.(Iz. 53,7 a 1.Petr. 1,19)

Ktorými slovami ustanovil Pán Ježiš svoju svätú Večeru? Pán náš Ježiš Kristus v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb a keď dobrorečil, lámal a dával svojim učeníkom hovoriac:

Vezmite a jedzte, toto je moje telo, ktoré sa za vás vydáva; to čiňte na moju pamiatku!

A podobne po večeri vzal kalich, dobrorečil a dal im, hovoriac:

Pite z neho všetci, tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás na odpustenie hriechov; to čiňte kedykoľvek budete piť na moju pamiatku.
(Mat. 26,26-28 – Mk.14,12-24 – Luk. 22,19-20 – 1.Kor. 11,23-26)

Sviatosť Večere Pánovej je pravé telo a pravá krv Pána nášho Ježiša Krista pod spôsobom chleba a vína nám kresťanom k jedeniu a pitiu od samého Krista Pána ustanovená. Pri Večeri Pánovej prijímame pravé telo a pravú krv Pána nášho Ježiša Krista.

Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. (Ján 6,55)

Telo a krv Kristovu prijímame pod spôsobom posväteného chleba a posväteného vína.
Chlieb sa nepremieňa v telo Kristovo, ale duchovné telo Kristovo spolčuje sa s posvätným chlebom, podobne ako víno sa nepremieňa v krv Kristovu, ale Kristova krv sa spolčuje s posvätným vínom.

Kto je moje telo a pije moju krv, zostáva vo mne a ja v ňom. (Ján 5,56)

Pozn.: Katolícka cirkev podáva pri Večeri Pánovej len chlieb, kým kalich ponechala len pre kňazov pri omši.

Večera Pánova nám slúži na odpustenie hriechov.

Krv Ježiša, Syna Jeho, očisťuje nás od každého hriechu. (1.Jána 1,7)

Čo máš veriť, keď prijímaš Večeru Pánovu? Keď prijímam Večeru Pánovu, mám veriť, že pravá sviatosť Večere Pánovej nás ubezpečuje, že Kristus Pán i za mňa obetoval svoje sväté telo, i za mňa vylial svoju svätú krv na odpustenie hriechov: Za vás sa vydáva, za vás sa vylieva na odpustenie hriechov. Večera Pánova má v nás posilniť povedomie, že odpúšťajúca láska Kristova nás spája ako údy jedného tela, ktorého hlavou je sám Ježiš Kristus.

Kto dosiahne odpustenie hriechov? Odpustenie hriechov dosiahne opravdový kajúcnik, ktorý Večeru Pánovu užíva s vierou. Tí, ktorí k Večeri Pánovej pristupujú bez pokánia a viery, sa nazývajú nehodnými hodovníkmi stolu Pánovho. Požívanie Večere Pánovej pre nehodného hodovníka znamená odsúdenie.

Preto ktokoľvek by nehodne jedol chlieb alebo pil z kalicha Pánovho, previní sa proti telu a krvi Pánovej. Skúmaj sa teda, človeče, a tak jedz z chleba a pi z kalicha, lebo kto nehodne je a pije, odsúdenie si je a pije, lebo nerozoznáva telo Pánovo. (1.Kor. 11,27-29)

Hodným hodovníkom stola Pánovho je ten, kto verí slovám Pánovým: Za vás sa vydáva, za vás sa vylieva na odpustenie hriechov.

Kedy máme pristupovať k Večeri Pánovej? K Večeri Pánovej máme pristupovať vtedy, keď sme sa na ňu pripravili osobným oľutovaním hriechov a keď sa rozhodujeme začať nový život. Večera Pánova sa v našich zboroch prisluhuje obyčajne v advente a pôste, potom v II. slávnosť vianočnú, v II. slávnosť veľkonočnú, v nedeľu kajúcu, atď. Cirkev evanjelická nemá omšu, lebo omša sama osebe znamená toľko, ako by Kristus musel byť znovu a znovu obetovaný a ako by Jeho skutočná, jediná obeť nebola stačila.

Ako často máme pristupovať k Večeri Pánovej? K Večeri Pánovej máme pristupovať podľa vnútornej potreby. Večera Pánova sa prisluhuje po domácnostiach starcom a nemocným, ktorí hľadajú v tejto sviatosti posilnenie a útechu.

Luther hovorí o Večeri Pánovej takto: Táto sviatosť je pre nás brodom, mostom, dvermi, cez ktoré putujeme z tohto sveta k večnému životu.

Duše draze vykoupená,
budiž hodně připravena!
Máš smrt Páně zvěstovati,
tomu znovu děkovati,
kterýž, aby tě vykoupil,
hroznou smrt kříže podstoupil,
získal tobě štěstí věčné,
ó duše, děkujž Mu vděčně.

Čo má človek robiť pred prijímaním Večere Pánovej, aby ju hodne používal? Musí zo zákona Božieho hriechy svoje poznať, musí sa z nich Pánu Bohu a správcovi duchovnému spovedať a tak Večeru Pánovu používať na utvrdenie viery o milostivom odpustení hriechov pre Krista. Mnohí ľahkomyseľní ľudia prichádzajú ku stolu Pánovmu iba z obyčaje, nepripravení, bez úprimného pokánia. Takýmto je Večera Pánova nie na úžitok, ale na škodu. Večeri Pánovej predchádza spoveď. Spoveď je úprimné vyznanie hriechov pred Pánom Bohom.

Ak vyznáme svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od všetkej neprávosti. (1.Jána 1,9)

Spoveď má dve časti:

  1. pokánie, alebo vyznanie hriechov,
  2. rozhrešenie.

Pred Večerou Pánovou sa máme spovedať preto, aby sme ju potom požívali ako hodní hodovníci, ktorí sú pripravení, veriaci a kajúci. Cenu má len také vyznávanie hriechov, ktoré vychádza z úprimného a pokorného srdca a ktoré vo viere hľadá odpustenie.

Bože, buď milostivý mne hriešnemu. (Luk. 18,13)

Pravý kajúcnik najprv vyznáva s ľútosťou svoje hriechy, potom verí, že pre zásluhy Kristove budú mu jeho hriechy odpustené a napokon sľubuje polepšenie svojho života.

Spovedné otázky sú tieto:

  1. Či uznávame úprimne a srdečne, že sme proti Pánu Bohu zhrešili a jeho nemilosť si zaslúžili?
  2. Či ľutujeme srdečne, že sme sa svojich hriechov srdcom a myslením, slovami i skutkami dopustili?
  3. Či veríme, že Boh zo svojej lásky a milosrdenstva svojho odpustí nám pre zásluhy a nevinné umučenie Syna svojho všetky hriechy naše?
  4. Či sľubujeme, že svoje zlé zvyky a obyčaje zanecháme, hrešiť prestaneme, život svoj polepšíme a blížnym svojim, ktorí nás urazili, ich previnenia odpustíme?

Podľa katechizmu sa pred Pánom Bohom máme spovedať zo všetkých svojich hriechov i z tých, ktoré sú pred nami skryté; pred duchovným správcom máme sa spovedať z tých hriechov, ktoré sú nám známe a ktoré cítime vo svojom srdci. Osobné vyznávanie pred kňazom reformátor dr. Luther hojne odporúčal, pravda vždy ako dobrovoľné spovedanie sa. Kristus Pán dal právo a moc odpúšťať hriechy svojim služobníkom, keď povedal:

Prijmite Ducha Svätého. Ktorýmkoľvek odpustíte hriechy, odpúšťajú sa im, ktorýmkoľvek zadržíte, zadržujú sa. (Ján 20,21-23)

V cirkvi zaujali miesto apoštolov duchovní správcovia, ktorí v mene Krista udeľujú rozhrešenie. Toto právo a moc odpúšťať hriechy sa nazýva mocou kľúčov od kráľovstva nebeského. Nazýva sa tak preto, lebo komu sú hriechy odpustené, tomu sú otvorené aj nebesá; a komu sú hriechy zadržané, tomu sú zatvorené aj nebesá.

Dám ti kľúče kráľovstva nebeského, a čokoľvek zviažeš na zemi, bude zviazané na nebesiach; a čokoľvek rozviažeš na zemi, bude rozviazané na nebesiach. (Mat. 16,19)

Zvesť o odpustení hriechov skrze duchovného správcu sa nazýva rozhrešenie. Poznáme rozhrešenie všeobecné a osobné:

  • Pri všeobecnom rozhrešení kňaz všetkým kajúcim hriešnikom naraz zvestuje odpustenie hriechov.
  • Pri osobnom rozhrešení kňaz vkladá ruku na hlavu každého kajúcnika osobitne, a tak mu zvestuje odpustenie hriechov.

Rozhrešenie je vlastne korunou spovedi, je najpotešiteľnejšou čiastkou.

Ku spovedi sa pripravujeme úprimnými modlitbami.


Porov. aj Dr. M. Luther: Malý katechizmus, časť V. Sviatosť Večere Pánovej