Malý katechizmus Dr. Martina Luthera

Predhovor

Malý katechizmus Dr. Martina Luthera 2018-01-27T14:34:52+00:00

Pôvodné vydanie: CATECHISMUS MINOR (Kleiner Katechismus),
Dr. Martin Luther, 1537

Zdroje:
3. vydanie, Tranoscius v cirkevnom nakladateľstve, Bratislava, 1968, Z nemeckého a latinského textu „Die Symbolischen Bücher der ev. luth. Kirche, Gütersloh 1907“ preložil Dr. Andrej Ľudovít Katina, biskup Záp. dištriktu.
4. vydanie, Tranoscius, 1990, Liptovský Mikuláš

Predhovor

Martin Luther všetkým verným a zbožným farárom a kazateľom: Milosť, milosrdenstvo a pokoj v Kristu Ježiši, našom Pánovi.

Veľký a žalostný nedostatok, ktorý som nedávno videl pri návšteve cirkvi, donútil ma napísať tento katechizmus, totiž kresťanské učenie v krátkej, prostej a jednoduchej forme. Ach, milý Bože, aký žalostný obraz som tam videl! Pospolitý človek, najmä dedinský, celkom nič nevie z kresťanského učenia, a žiaľno, že duchovní nie sú pripravení a schopní vyučovať. A predsa sa nazývajú kresťanmi, sú pokrstení a prijímajú velebnú sviatosť, ale nevedia ani Otčenáš, ani Verím v Boha alebo Desatoro.

Ó, biskupi, ako sa zodpoviete za to Kristu, že ste ľud tak hanebne zanedbali a neosvedčili ste sa ani na chvíľku vo svojom úrade. Nech Vás nestihne nijaké nešťastie. Zabraňujete úžívať kalich, vnucujete im svoje ľudské ustanovenia, ale sa nepýtate, či vedia Otčenáš, Verím v Boha, Desatoro a aspoň niečo z Božieho slova. Beda vám, naveky beda!
Preto vás všetkých, moji milí pánovia a bratia, prosím pre Boha, či ste farári alebo kazatelia, aby ste sa s láskou ujali svojho úradu, starali sa o svoj ľud vám zverený a nám pomáhlai vštepovať katechizmus do srdca ľudu. Ktorí by to nevedeli, nech si vezmú túto knižočku a takýmto spôsobom jej text nech ľudu predkladajú doslovne.

Po prvé.

kazateľ nech sa chráni a vystríha používať rozličné alebo iné texty Desatora, Otčenáša, Verím v Boha, o sviatostiach atď., ale nech si osvojí určitú formu, pri nej ostane a z roka na rok nech sa jej pridržiava.

To uznali už aj milí cirkevní otcovia, ktorí Otčenáš, Verím v Boha, desatoro v jednotnom znení užívali. Preto aj my tomuto tak učme mlaď a pospolitý ľud, aby sme ani slabiku nezmenili, alebo neučili a neprihovárali sa v jednom roku tak a v druhom inak. Ak máš ale hovoriť pred učenými a vzdelanými ľuďmi, vtedy môžeš ukázať svoje vedomosti a vylíč články katechizmu pestro a majstrovsky, ako len vieš. Mlaď vyučuj ustálenou fomrou a spôsobom, a nauč ich najprv tieto čiastky: Desatoro, Verím v Boha, Otčenáš atď., dosovne podľa textu tak, aby vedeli za tebou opakovať a presne sa naučiť.

Tým, čo sa ale nechcú tomu učiť, treba povedať, že zapierajú Krista, nie sú kresťanmi a nemúžu byť pripustení ku sviatosti, byť krstnými rodičmi, ani upotrebiť čo i len štipku práva na kresťanskú slobodu, ale radšej ich treba poslať naspäť pápežovi, jeho služobníkom alebo k samotnému čertovi.
Ačkoľvek nemožno a neslobodno nikoho k viere nútiť, predsa treba ľud k tomu vychovávať, aby vedel, aký je poriadok u tých, kde býva, pracuje a žije.

Po druhé.

Keď už dobre poznajú text, nech sa mu naučia aj porozumieť, aby vedeli, čo znamená! Použi text tejto knižočky, alebo nejaký iný krátky, ktorý chceš a ostaň pri ňom, nezmeň ani jedinú hlásku, tak ako sme to povedali v texte. Venuj tomu čas. Netreba, aby si všetky čiastky naraz prebral, ale jednu po druhej. Len, keď si prvé prikázanie dobre osvoja, potom preber druhé a ďalšie. Ináč by sa na nich toľko navalilo, že by si ani jedno neosvojili.

Po tretie.

Keď si ich teraz naučil takémuto krátkemu katechizmu, vezmi si potom Veľký katechizmus a daj im ďalšie obšírnejšie vysvetlenie. Jednotlivo preber každé prikázanie, prosby, články s rozličnými príkladmi, úžitkom a prospechom, s nebezpečím a škodami spolu, ako sa o tom bohato dozvieš v mnohých knižočkách písaných o tomto. Zvlášť ale zaoberať sa s tým prikázaním a tou čiastkou katechizmu, proti ktorej tvoj ľud najviac hreší. K tomu treba uviesť viac príkladov z Písma svätého, ako Boh takých ľudí trestal, alebo požehnával.

V súvise s týmto pouč vrchnosť a rodičov, aby dobre vládli a dietky ku škole priťahovali. Poukáž na to, že sú povinní to robiť, a keď to neurobia, aký ťažký hriech páchajú. A tak kazia a boria, ako nebezpeční nepriatelia Boha i ľudí, oboje kráľovstvo: nebeské i svetské. Dobre im vysvetli, akú veľkú škodu robia tí, čo nepomáhajú vychovávať dietky za farárov, kazateľov, alebo svetských úradníkov atď., a že Boh ich za to hrozne posúdi.

Napokon.

Teraz, aj keď pápežská tyrania pominula, sú takí, čo nechcú pristupovať k sviatosti a ju zneužívajú. Tu je práve potrebné popoháňať, ale tak, aby sme nikoho nenútili k viere alebo k sviatosti, ani nepredpisovali zákon, čas alebo miesto, ale tak vyučujme, aby sa sami rozhodli aj bez nášho nariadenia a nás farárov prinútili, aby sme im sviatosť prislúžili. To dosiahneme, keď povieme, že ten, čo po sviatosti netúži a nepristupuje aspoň tri alebo štyri razy do roka, považuje sa za takého, ktorý ju potupuje a nie je kresťanom. Práve tak nie je kresťanom ani ten, kto neverí a neposlúcha evanjelijum, lebo Kristus nepovedal: „To opúšťajte“ alebo „tým opovrhujte“, ale „To čiňte, kedykoľvek budete piť …“, atď. On chce, aby sme to skutočne robili a na žiaden pád nezanedbávali a neznevažovali. On hovorí: „To čiňte …“!

Kto ale znevažuje sviatosť, dokazuje, že nemá ani hriechov, ani telo, ani diabla, ani sveta, ani smrti, totiž neverí ničomu, hoc je v tom po uši a dvojnásobne diablov. Pravda, nepotrebuje ani milosť, život, raj, kráľovstvo nebeské. Krista, Boha alebo nejaké dobrodenie. Keby uveril, že je hriešny a že milosť potrebuje, tak by nezanedbával sviatosť, ktorá nás pozbavuje tak mnohých zlých vecí, a mnoho dobrého nám dáva. Nebolo by ho treba nariadeniami k sviatosti nútiť, lebo sám by seba prinútil, pribehol a teda posúril, aby si mu prislúžil sviatosť.

Preto v tomto nemôžeš ustanoviť nijaký zákon ako pápež, ale len vysvetliť škodu a úžitok, zisk a nebezpečenstvo, potrebu a ovocie tejto sviatosti,a sami od seba prídu aj bez tvojho prinútenia. Ak ale neprídu, nechaj ich, a len im povedz, že sú diablovi, lebo necítia a nevidia svoju vlastnú biedu a milostivú Božiu pomoc. Ak takto nepokračuješ, ale dráždiš ich zákonom, ty si vinný, že oni sviatosťou opovrhujú. Ako by neboli leňochmi, keď ty spíš a mlčíš? Preto pozor, farár a kazateľ! Náš úrad je teraz celkom iný, ako bol za pápeža. Stal sa vážnejším a prospešnejším. Kristus chce byť sám našou odplatou, ak verne pracujeme. K tomu nech nám pomáha Otec všetkej milosti. Jemu buď chvála a vďaka naveky, skrze Ježiša Krista, nášho Pána.

Amen.