1. Farári a kazatelia v mestskom zbore

Roku 1531 zakotvila plne reformácia v Prešove a vieroučne prijalo mesto augsburské vierovyznanie. Od toho času do roku 1711, vyjmúc rokov 1673-82 a 1687-1705, pôsobili v meste evanjelickí farári a kazatelia.

Nebude od veci v tejto časti zopakovať vymedzenie funkcie a hodnosti duchovných v cirkvi. Vedúci duchovný, predstavený zboru (farnosti) jurisdikčne bol farár (Pfarrer, Pastor, v starej cirkvi plebán). Jemu boli podriadení ostatní duchovní, diakon a kazatelia. Keďže spoločensky (hospodársky a kultúrne) vedúcou zložku mesta bolo nemecké meštianstvo, farárom a diakonom (t.j. druhým farárom) v tom čase boli príslušníci nemeckej národnosti. Maďarskí a slovenskí cirkevníci mali svojich kazateľov.

Pokiaľ ide o duchovných vôbec, ich účinkovanie v 16. a 17. storočí sa nedá presne časove vymedziť, t. j. odkedy a dokedy bol ten-ktorý duchovný tu činný. V tom čase sa farári často menili, jedni odchádzali dobrovoľne do iných miest, viacerí boli nútení za náboženských rozbrojov opustiť mesto. Za takýchto pomerov a okolností pramene často iba rokom uvádzajú pôsobenie farárov. V ďalšej časti budeme sledovať farárov farského kostola a osobitne maďarských a slovenských kazateľov.

Poznámka: Po mene uvádzame, v ktorých rokoch pôsobili v cirkevnom zbore.

2. Farári predmestských zborov (1715 – 1784)

Prv než pristúpime k výkladu titulnej otázky, vráťme sa do pohnutých rokov na rozhraní a na začiatku 18. storočia.

Obdobie od druhej straty kostolov r. 1687 do vybudovania predmestského kostola r. 1715 môžeme nazvať prechodným obdobím. V tomto období podľa mocenskej situácie (povstanie Thökölyho, Rákocziho) mali evanjelici (v r. 1682-87, 1705-11) alebo nemali evanjelici (v r. 1687-1705) kostoly. V týchto nepriaznivých rokoch mávali služby Božie v súkromných domoch (napr. v Haasovskom alebo Schobertovskom) alebo v mestskom hostinci, resp. do r. 1712 v malom maďarskom kostolíku na Slovenskej ulici. Tento stav neistoty trval do r. 1715. V tomto roku postavili si drevený kostol na predmestí. Náboženský a bohoslužobný život našiel tu svoj domov a rozvíjal sa pod starostlivosťou zborových farárov a pod ochranou vážených predstaviteľov zborov.

3. Farári od prinavrátenia kostola

Rok 1785 je historický medzník v cirkevnom a náboženskom živote prešovského evanjelictva. Týmto rokom sa skutočne prinavrátením kostola skončilo obdobie netolerancie a začína sa nová éra, éra voľného a slobodného rozvoja cirkevných zborov. Od roku 1785 v prinavrátenom kostole pôsobili títo farári, pričom Eliáš Hellner a Karol Neusdtäter respektívne Samuel Nicolai pokračovali vo svojej činnosti v staronovom kostole.

4. Farári cirkevných zborov v rokoch 1919 – 1945

Obidva cirkevné zbory stáli v prvých rokoch po vzniku ČSR pred vážnymi problémami. Maďarsko-nemecký zbor nemal síce vo vedení podstatné zmeny, no odchodom početných cirkevníkov do Maďarska sa pozícia zboru oslabila. Veľa úsilia venovalo vedenie zboru dievčenskej škole, ktorú sa snažilo zachovať s vyučovacím jazykom maďarským. Bolo to z hľadiska žiačok nereálne úsilie. Slovenský zbor po odchode farára Ľudovíta Liptaya ostal bez duchovnej opatery, ba aj bez vedenia. Od 9.2.1919 do 20.3.1920 ho administroval Gustáv Pogány, vtedajší žehnianský farár a neskoršie riaditeľ kolegiálneho internátu. Hlavnou úlohou bolo slovenský cirkevný zbor, ktorý bol územne roztratený a v pohnutých rokoch bez pevného kormidelníka, organizačne zachytiť a upevniť. V nových časoch činní boli títo zboroví farári.

5. Farári Evanjelického a.v. cirkevného zboru od r. 1945

Prvými farármi zjednotených cirkevných zborov boli, ako píšeme vyššie:

• Július Hajdu, I. kňaz a senior,
• Alexander Kovarik, II. kňaz.

Po smrti farára Júliusa Hajdu a odchode Alexandra Kovarika stáli na čele cirkevného zboru títo farári:

Viliam Koričánsky	Narodil sa 19. januára 1900 v Teranoch. Rodičia, Pavel Koričánsky, ev.a.v. farár a Božena rod. Kmetyová. Po ordinácii v Pezinku 29.6.1922 biskupom Dr.S.Zochom, kaplánčil tri mesiace v Lišove, 17 mesiacov v Pukanci. Farárom bol v Pákanci č. 1924-1947. V Prešove pôsobil od 16.12.1974 do 16.11.1949, odkiaľ prešiel do Banskej Štiavnice, kde bol farárom od 20.11.1949 – 30.9.1965. Z Banskej Štiavnice odišiel na dôchodok do Dudiniec a 9.10.1973 zomrel v štátnej nemocnici v Bratislave. Pohreb sa konal v krematóriu a jeho telo bolo spopolnené. Urna je uložená v cintoríne v Pukanci. Bol vynikajúci kazateľ. Jeho kázne sa vyznačovali biblicitou a vieroučnou čistotou. Škoda, že sa nevedel sžiť s tunajším cirkevným prostredím.
Ctibor Ján Handzo	C.J.Handzo sa narodil 15. septembra 1906 v Pohorelej, okr. Brezno, ako syn Pavla Handzu a Márie rod. Murányi-Murmannovej, tragicky zosnulej roku 1909. Syna vychovávala stará matka po otcovi. Ľudové školy skončil v rodisku, gymnaziálne štúdia dokončil v Rim. Sobote roku 1924. Teologické štúdia konal na Ev. teologickej vysokej škole v rokoch 1924-1928 v Bratislave. Ordinovaný bol 24.6.1928 v Modre-Kráľovej biskupom Dr. Dušanom Fajnorom. V r. 1926 bol na teologickom štúdiu vo Viedni, kde súčasne študoval na Vyššej novinárskej škole. Kaplánom bol v Kokave nad Rimavicou a v Prešove ako seniorálny kaplán. V Pondelku od r. 1924 pôsobil ako farár a od r. 1935 bol farárom v Ľubietovej. Roku 1944 sa zúčastnil Slovenského národného povstania. Koncom roku 1949 pozval si ho za svojho farára ev.a.v. cirkevný zbor v Prešove. Farársku stanicu zaujal 5. marca 1950. Od 1. marca 1953 stal sa aj šarišskozempínskym seniorom a za krátky čas bol administrátorom Východného dištriktu. Pracoval v gen. presbyterstve a v Krajskom výbore obrancov mieru. Pracoval aj literárne. Prispieval do cirkevných časopisov. V Pondelku napísal a knižne vyšli:Po starých stopách, rozprávky z Gemera a Malohontu, Prázdne sú kolísky. K 300-ročnej pamiatke posvätenia chrámu Božieho v Pondelku roku 1930 napísal Históriu ev.a.v. cirkvi pondelsko-selčiansko-váľkovskej. Ako ľubietovský farár usporiadal bohatý archív mesta Ľubietovej a to ho viedlo k napísaniu Dejín ev.a.v.cirk. zboru v Ľubietovej – monografie bývalého slovenského kráľoského mesta. O utrpení ľudí za druhej svetovej vojny až po deň úsvitu slobody napísal román Príval. Ako kazateľ vynikal výrečnosťou a pútavým prednesom svojich kázní, ktoré bývali poeticky podfarbené a príkladmi z histórie alebo zo súčasného života. Ctibor Ján Handzo umrel v Prešove 1. júna 1972. Pochovaný bol v Kokave nad Rimavicou 4. júna 1972.
Ján Midriak	Prišiel do zboru za farára z Uhorského, Novohradského seniorátu, po 14.ročnom tamojšom učinkovaní, 3. apríla 1971. Narodil sa 23. júna 1929 vo Zvolene-Môtovej. Po vychodení ľudovej školy v rodisku, štyroch tried gymnázia vo Zvolene a učiteľskej akadémie v Banskej Štiavnici, kde v máji 1948 maturoval, potom v septembri maturoval tiež na bansko-štiavnickom gymnáziu. Študoval na Slovenskej ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Ordinovaný bol vtedajším gen. biskupom Dr.J.Chabadom vo Zvolene, 13. júla 1952. Po dvoch rokoch základnej vojenskej služby v Písku, kaplánoval dva roky v Pliešovciach u farára-seniora J.Lacku, odkiaľ prešiel v r. 1956 v decembri za farára do Uhorského. Za jeho účinkovania bola generálne opravená fara v r. 1974, upravený priestor okolo budovy a t.č. sa generálne opravuje kostol (1980-1982). V cirkvi je členom rôznych grémií a komisií (predseda generálneho súdu z duchovenského stavu, člen gen. presbyterstva atď.) Od r. 1969 je spoluredaktorom časopisu Ev. posol spod Tatier, do ktorého pravidelne prispievva náboženskými úvahami ako aj článkami z histórie zboru. Jeho manželka Helena rod. Musilová stala sa v r. 1973 cirk.-zborovou kantorkou v Prešove, vedie spevokol a všestranne mu v zborovej práci pomáha.

 

6. Zboroví dozorcovia

V predošlej kapitole sme zaznamenali zborových farárov. Kvôli úplnosti treba spomenúť zborových dozorcov, ktorí hrali nemalú úlohu v živote zboru.

Zborový dozorca a presbyter plnia dôležitú, čestnú funkciu v cirkevnom zbore. Zborový farár so zborovým dozorcom sú hlavnými predstaviteľmi cirkevného zboru. K povinnostiam zborového dozorcu spolu s presbytermi patrí starostlivosť o správu a hospodárske záležitosti zboru.

Funkcia dozorcu sa vytvárala v priebehu vývoja zborovej a nadradenej cirkevnej správy. Prvých dozorcov ako takých uvádza superintendent Juraj Ambrosy v zápisnici kanonickej vizitácie r. 1742. Podľa nej mal nemecký cirkevný zbor šesť dozorcov, nimi boli: Dr. Ján Hambacherm, Dr. Ján Reimann, Michal Meltz, Samuel Pulszky, Martin Schober a Žigmund Kux. Predstaviteľmi slovenského zboru boli dozorcovia: Štefan Rettay, Tobiáš Maléter, Juraj Berzeviczky, Ján Regis a Andrej Jenej. Podľa Knihy cirkevní Štefana Rettay (písaný aj Rétay) zastával už od r. 1729 v istom zmysle, i keď nie podľa mena, ale podľa činnosti funkcie dozorcu. Funkciu dozorcu vykonával do r. 1748. Taký kolektív dozorcov zodpovedá dnešnému zborovému predsedníctvu. Okrem predsedníctva o správu zboru sa starali presbyteri, v slovenskom zbore ich zvali „starší cirkvi“.

Dozorcovia nemeckého cirkevného zboru.

V čase späťzískania kostola (r. 1784) dozorcom bol Žigmund Topertzer. Jeho zásluhou bola uskutočnená zložitá procedúra prevzatia kostola a Kolégia. Po jeho smrti r. 1804 stal sa dozorcom Karol Pulszky (+1842), ktorý od r. 1793 bol poddozorcom. Roku 1842 vyvolil si cirkevný zbor za dozorcu Jozefa Ganczaugha. Dozorcom bol iba dva roky (+1844). Po ňom zastával funkciu dozorcu od roku 1844 tiež len krátko Štefan Thomka. Po jeho smrti r. 1848 dozorcom sa stal Karol Steinhübel a poddozorcom Karol Kriebel. Roku 1856 zvolil si zbor za dozorcu Alberta Kubinyiho, ktorú hodnosť zastával 52 (!) rokov. Albert Kubinyi sa narodil r. 1828 v Demänovej. Roku 1852 sa usadil v Prešove. Hodnosť dozorcu zastával do r. 1908. Albert Kubinyi bol veľkou postavou v cirkvi a významným činiteľom vo vtedajšom verejnom živote. Pri príležitosti 50. jubilea dostalo sa mu veľkej pocty za bohatú činnosť a veľké zásluhy na poli cirkevnom i verejnom. Keď sa r. 1908 zriekol inšpektorstva, zvolil si ho zbor za čestného dozorcu. Albert Kubinyi zomrel 19.5.1909.

V rokoch 1908 – 1928 funkciu zborového dozorcu zastával Aladár Bánó. Keď sa zo zdravotných dôvodov zriekol inšpektorstva, roku 1928 zborovým dozorcom sa stal Dr. Gejza Toperczer. Na čele zboru stál do roku 1945 a pod jeho vedením došlo k zjednoteniu obidvoch našich cirkevných zborov. Ako poddozorca jednotného evanjelického cirkevného zboru ostal v službe cirkvi a zboru do konca svojho života. Zomrel 15. 9. 1949.

Hodno zvlášť vyzdvihnúť, že dvaja Topertzerovci: Žigmund Toperczer a Dr. Gejza Toperczer hrali dôležitú úlohu v našom zborovom živote, tento v úsilí o späťzískanie kostola, onen v ťažkých časoch v úsilí o riešenie existenčnej zborovej otázky.

Dozorcovia slovenského cirkevného zboru

V čase prinavrátenia kostola dozorcom bol Matej Faczony (+1795). Spomenutý Ž. Toperczer spolu s M. Faczonym uskutočnili finančný a právny prevod kostola. Na vysvetlenie poznamenáva, že pre chýbajúce údaje sa nedajú uvádzať dozorcovia na rozhraní 18. a 19. storočia. V Knihe cirkevní sa spomína, že v r. 1791 dozorcom bol Štefan Kux (+1802). V rokoch 1807 – 1829 vykonáva úrad dozorcu Štefan Roskoványi. V rokoch 1829 – 1839 funguje ako dozorca Emerich Sárossy. Od r. 1839 stali na čele cirkevného zboru dvaja dozorcovia. Podľa cirkevnej knihy (str. 238) I. dozorca mal na starosti miestne záležitosti, II. dozorca bol pre okolie. Spravidla bol I. dozorca začas II. dozorcom.

• Gregor Meliorisz – 15.8.1839 – 7.12.1879
• Štefan Jeleník-Almássy – 7.12.1879 – 30.6.1885
• Róbet Duka – 19.7.1885 – 6.1.1896
• Dr. Belo Kakúsz – 26.4.1896 – 10.3.1912
• Koloman Meliorisz – 10.1.1913 – 26.1.1919
• Ľudovít Meliorisz – 30.1.1898 – 26.1.1919

Kvôli histórii treba poznamenať, že poslendí predprevratoví dozorcovia sa zriekli z dôvodu, že dostatočne neovládajú novú úradnú reč. Ľudovít Meliorisz sa však osvedčil. „že v budúcnosti bárskedy sa bude ustávať v záujme cirkvi“ (Zápis z konventu 26.1.1919.)

Cirkevní dozorcovia Slov. cirkevného zboru od r. 1919

• Dr. Pavel Fábry bol zvolený prvým dozorcom 26.1.1919 – 17.12.1922
• Ján Dubinský bol zvolený za poddozorcu 9.2.1919 – 23.6.1946
• Jozef Koreň zastával funkciu dozorcu 17.12.1922 – 11.5.1924
• Dr. Vladimír Gallay 11.5.1924 – 14.6.1946
• Dr. Vladimír Gallay bol zvolený za čestného dozorcu 14.6.1946 – +31.5.1976
• Ján Dubinský 23.6.1946 – +13.1.1969
• Ján Dubinský bol zvolený za čestného dozorcu 24.3.1963 – doživotne
• Ján Ščambura zastáva funkciu poddozorcu od r. 1960
• Ján Semko zastáva funkciu cirkevného dozorcu od 5.5.1968

7. Zaslúžili činovníci cirkevného zboru do dní prítomnosti

• Andrej Huľvej viac ako 30 rokov zborový kurátor, po ňom kurátor Ján Zuščin
• Andrej Dzuriš súčasný zborový kurátor, ktorý je aj seniorálnym dozorcom Šarišsko-zempínskeho seniorátu.
• Jozef Matejka pokladník zboru
• Ivan Benko a vd. Anna Neupauerová zapisovatelia zboru
• Peter Cibák správca budov cirkevného zboru

Súčasní filiálni kurátori:

• Andrej Cina, Vyšná Šebastová
• Alžbeta Kancírová, Gregorovce
• Jozef Kušnír, Kojatice
• František Horenský, Prešov-Haniska
• Jozef Hudák, Malý Šariš
• Viktor Čop, Prešov-Šváby
• Andrej Lipták, Veľký Šariš
• František Šebej, Prešov-Solivar
• Ján Šimko, Župčany

• Od roku 1952 bola cirkevnou zborovou kantorkou pani Marta Handzová, manželka Ct.J.Handzu, zborového farára a seniora Šarišsko-zempínskeho seniorátu.
• Od roku 1973 je cirkevnou zborovou kantorkou pani Helena Midriaková, manželka farára J.Midriaka, ktorá vedie aj cirkevný zborový spevokol a pomáha v zborovej práci.
• Kostolnícku službu majú na starosti Ján Ščambura so svojou manželkou Annou Ščamburovou.

Na zakončenie tejto kapitoly pozrime sa spätne na cestu, po ktorej prešiel ev. cirkevný zbor. Minulosť takmer do konca 18. storočia bola málo radostná, boli obdobia plné úzkosti, ba tragiky. Neraz išlo o existenciu zboru. A predsa za takých okolností cirkevný zbor všetky prekážky prekonal, iným slovom povedané – cirkevný zbor v búrkach doby obstál. Obstál preto, že mal zanietených farárov, obozretných dozorcov, horlivých presbyterov a vo viere pevný a obetavý ľud. V tej súvislosti vyzdvihnúť treba veľkú obetavosť cirkevníkov. O tom dokumentárne hovoria záznamy v cirkevných zápisniciach. Veď z vlastných prostriedkov uhradili dvakrát stavbu dreveného kostola, kúpu kostola, obnovu kostola po požiari, vybavvenie interiéru kostola, renováciu kostola i fary atď. atď. To je jedna stránka životnej aktivity zboru.

Spomenuli sme, že v minulosti mal zbor zodpovedných predstaviteľov. Bolo by však nespravodlivé neuvádzať, že takých oddaných predstaviteľov mal zbor aj v nedávnej minulosti a bolo by nevďačné nevysloviť im slovo uznania, veď sa zaslúžili o dobro a rozkvet zboru, ba viac – nielen v zborovom živote, ale aj na vyšších cirkevných fórach hrali dôležitú úlohu. Z úctyhodného počtu spomenieme aspoň zvlášť zaslúžilých:

• Ján Dubinský, od r. 1902 presbyter, dlhoročný poddozorca, potom dozorca a čestný dozorca slovenského zboru.
• Dr. Karol Flórián, profesor Právnickej akadémie Kolégia, významný člen zborového, seniorálneho a dištriktuálneho predstavenstva.
• Ľudovít Frenyó, profesor kolegiálneho gymnázia a vynikajúci zborový historik.
• Dr. Vladimír Gallay, dozorca slov. zboru, významný funkcionár seniorálneho, dištriktuálneho predstavenstva ako aj generálnej cirkvi.
• Ján Gömöry, riaditeľ kolegiálneho gymnázia, člen zborového predstavenstva a významný zborový historik.
• Jozef Herfuth, profesor kolegiálneho gymnázia, testátor cirkevnému zboru 40 000,- zlatých pre evanj. dievčenskú meštiansku školu. (Bola v budove zborového domu.)
• Belo-Klein-Tesnoskalský, zborový presbyter, kultúrny a cirkevný historik.
• Jozef Koreň, býv. riaditeľ evanj. učiteľského ústavu a prvý dozorca slov. zboru.
• Ľudovít Lútočka, dlhoročný člen zborového predsedníctva a pokladník zboru.
• Dr. Kornel Mačuha, člen zborového, seniorálneho a dištriktuálneho predstavenstva.
• Gustáv Materny, člen zborového predsedníctva, dlhoročný starostlivý kurátor.
• Dr. Andrej Mayer, profesor Teologickej akadémie, autor početných teologických a historických prác aj z minulosti prešovskej cirkvi.
• Dr. Gejza Toperczer, dlhoročný dozorca zboru a funkcionár Kolégia.
• Dr. Emil Weiszer, člen zborového predsedníctva a seniorálny funkcionár.
• Július Žilka, profesor kolegiálneho gymnázia, častý prednášateľ na zborových slávnostiach, autor historických a kronikárskych prác.