Dejiny cirkevného zboru

/Dejiny cirkevného zboru
Dejiny cirkevného zboru 2017-03-10T13:54:40+00:00

Dejiny evanjelického cirkevného zboru podľa augsburského vyznania v Prešove.

Autor historickej časti: Ervín Lazar; Autor súčasnosti: Ján Midriak
Na vydanie pripravil: Ján Midriak; Vydavateľ: Evanjelický a. v. cirkevný zbor v Prešove; Knižne vydané v októbri 1983

I. Predreformačné spoločenské pomery

V 16. storočí vystúpením Martina Luthera sa zavŕšilo reformné hnutie európskej spoločnosti. Reformné hnutie siaha ďaleko do minulosti a vedie od Petra Walda, Johna Wiklefa, Jána Husa k Martinovi Lutherovi i Ulrichovi Zwingliovi a Jánovi Kalvínovi. Reformné snaženia boli vskutku živé a najmä Husova smrť, jeho upálenie napriek danému slovu Žigmunda vzbudila široký ohlas. Všetky tieto skutočnosti pripravovali pôdu veľkej reformácii. Aké boli vlastne príčiny vzniku reformného hnutia?

Charakteristickým ideovým znakom predreformačného obdobia je renesancia. Renesanciou vzniká nový životný ideál. Zbožnosť a asketizmus ustupujú a ideálom renesančného človeka sa stáva slobodný a radostný život, život zbavený stredovekého feudálneho cirkevného útlaku. V období renesancie (XV. a XVI. storočie) nositeľom duchovného hnutia je humanizmus. Predstavitelia humanizmu – humanisti boli učenci, filozofi, spisovatelia a títo vystupovali proti cirkevným nedostatkom a zasadzovali sa za rozvíjanie ľudskej osobnosti. Humanisti sa venovali štúdiu antických jazykov a v antickej kultúre videli vzdelávací ideál. Humanizmus spočiatku stál na protináboženskej pozícii, ale neskoršie vplyvom reformného hnutia upúšťali humanisti od bezbožnosti a tí, ktorí si uvedomovali nedostatky v cirkvi, túžili po jej reforme, no nepomýšľali na odtrhnutie sa od cirkvi, dokonca niektorí po rozchode s cirkvou sa neskoršie vrátili do lona cirkvi. Humanizmus má však pozitívny význam pre reformáciu. M. Luther spočiatku sa staval proti renesančnému humanizmu, neskoršie pričinením F. Melanchtona, veľkého humanistu, zmenil Luther svoj postoj. Lutherov preklad Písma svätého, jeho úsilie o vzdelanie mládeže je nemysliteľné bez humanizmu.

Pozrime sa, aké boli pomery v cirkvi, o aké nedostatky išlo? V cirkvi sa zneužívali hodnosti. Cirkevné benefícia a prebendy sa neudeľovali podľa zásluh a spôsobilosti, ale ich získanie bolo vecou peňazí, priznávali sa tomu, kto bol ochotný čo najviac platiť, bolo to obročníctvo a simónia – svätokupectvo. Tieto pomery zvýraznila za renesancie túžba vysokej hierarchie po živote v okázalosti a voľnosti, pravda, v rozpore s biblickým učením. Vysokí cirkevní hodnostári, aby sa vyrovnali životnému štýlu šľachty, potrebovali patričné prostriedky. Zaokrytie – podobne ako feudáli a zemepáni – vyžmýkali od poddaného ľudu, prípadne od podriadených kňazov a tí zase od biedneho ľudu.

Čo sa týka nižšieho kňazstva, ktoré v istom zmysle patrilo k proletariátu, nad ním nebol takmer nijaký dozor a žilo voľným životom. Veľkú ťarchu spoločnosti predstavovali početní rehoľníci a najmä žobraví mnísi. Všetko toto vyvolalo v širokých vrstvách obyvateľstva nespokojnosť a odpor. Tieto neporiadky videl aj pápežský legát Burgio a vo svojich listoch pápežovi r. 1525 si sťažuje na úpadok náboženstva v Uhorsku. Svoje pozorovanie dokladá príkladmi.

Hlboký úpadok sa neukazoval iba v mravnom živote, aj vzdelanostná úroveň bola veľmi nízka. Iba mestá sa starali o lepšie školy. Pre nižšie kňažstvo stačilo, aby kňazi vedeli čítať a spievať a mali aké–také všeobecné vedomosti.

Najsmutnejším úkazom doby bolo predávanie odpustkov, t. j. možnosť za peniaze si kúpiť rozhrešenie. Proti predávaniu odpustkov vystúpil ostro Luther. Roku 1500 pápež Alexander VI. dal povolenie predávať v Uhorsku odpustky. Roku 1521 prišiel do Prešova prešovský rodák Michal Domo, alebo Damo, predávať odpustky. Výnos sa mal venovať na dobudovanie svätopeterského chrámu. Medzi Domom a Prešovčanmi vznikol spor pre jeho postup, totiž, že zasahuje do práva obľúbeného plebána Michala Belsa. Spor mal súdu dohru.

Taký bol svet, také boli spoločenské pomery v období, keď k nám začali prenikať najprv len skromne, neskoršie presnejšie a presné správy o vystúpení Martina Luthera a napokon sa dostali k nám aj spisy o reformačnom učení.

Po objasnení spoločenských pomerov predreformačného obdobia v jednotlivých kapitolách pokúsime sa zobraziť podmienky prijatia, postupné rozšírenie a upevňovanie reformácie ako aj utvorenie cirkevného zriadenia a ustanovenie zboru evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v Prešove.

Obsah

I. Predreformačné spoločenské pomery

II. Od počiatku reformácie až po tolerančný patent

  1. Počiatky a šírenie reformačného učenia
  2. Udomácnenie reformácie
  3. Prvý nástup proti reformačnému hnutiu
  4. Upevňovanie reformácie
  5. Začiatky cirkevného zriadenia
  6. Spory o cirkevnom učení
  7. Zavŕšenie cirkevného zriadenia.
  8. V znamení protireformácie (1670-1781)
  9. Odobratie kostolov
  10. Predmestský drevený kostol
  11. Protireformačné ciele
  12. Medzicirkevné vzťahy
  13. Posledná fáza protireformácie
  14. Tolerančný patent

III. Vývoj cirkevného zboru

  1. Vývoj cirkevného zriadenia
  2. Vývoj cirkevného zboru
  3. Počet duší
  4. Fary ev. cirk. zborov

IV. Dejiny kostola

  1. Od vybudovania po navrátenie kostola
  2. V nových časoch (1785 —)

V. Farári a dozorcovia

  1. Farári a kazatelia v mestskom zbore
  2. Farári predmestských zborov
  3. Farári od prinavrátenia kostola
  4. Farári v rokoch 1919 – 1945
  5. Farári od r. 1945
  6. Zboroví dozorcovia
  7. Zaslúžili činovníci

VI. Dcérocirkev v Rokycanoch

VII. Školy cirkevných zborov

VIII. Posviacka obnoveného kostola r.1982

Doslov

Zoznam použitej literatúry